Okrem toho, že vykurovanie domova budov fosílnymi palivami (ropa, propán alebo zemný plyn) je drahé, vypúšťa to do ovzdušia veľké množstvo oxidu uhličitého. Aké úžasné by bolo, keby existoval solárny panel, ktorý by premieňal slnečnú energiu na vodík?
Podľa belgického spravodajského zdroja VRT NWS, uviedli vedci z KU Leuven (Flámsko), že vytvorili solárny panel, ktorý využíva slnečnú energiu na výrobu vodíka z vlhkosti vo vzduchu. Môže produkovať až 250 litrov vodíkového plynu za deň. Tento úspech má na konte profesor Johan Martens a jeho tím, ktorý na tom pracuje celú dekádu. Prvýkrát bolo množstvo vyrobeného vodíka nepatrné. No počas nedávnej demonštrácie počas zamračeného dňa sa dalo sledovať veľké množstvo vodíkových bublín, ktoré sa objavili po vystavení panelu slnečnému žiareniu.
„V skutočnosti ide o unikátnu kombináciu fyziky a chémie,“ hovorí Martens. „Na začiatku sme mali 0,1 % a museli sme molekuly vodíka vyhľadávať. Dnes ich môžeme vidieť, ako sa vytvárajú v bublinách. Ide o desať rokov práce, zlepšovania sa a pozorovania chýb, aby sme dosiahli efektívny výsledok.Výskumník Jan Rongé dodáva:
„Panel produkuje počas celého roka v priemere 250 litrov denne. Jedná sa o svetový rekord. Dvadsať takýchto panelov produkuje dostatok tepla a elektriny pre dobre izolovaný dom aj počas zimy, a ešte stále zostáva nejaká elektrina.“
Tieto špeciálne solárne panely sú ešte stále ďaleko od komerčnej výroby, ale čoskoro bude nový prototyp nainštalovaný v dome inžinierky Leen Peeters. Premenila ho na živé laboratórium, v ktorom testuje a hodnotí technológie šetriace energie. Ide o dobre izolovaný dom so solárnymi panelmi, ktoré napájajú ohrievač vody a tepelné čerpadlo. Nie je pripojený ani na lokálny zdroj zemného plynu a elektriku zo siete využíva iba v zimných mesiacoch.
Ak budú prototypy fungovať na jej dome, tak isto ako v laboratóriu, bude v okolí jej obydlia namontovaných niekoľko ďalších. Majú slúžiť na vykurovanie susedných domov, pričom prebytočný vodík môže byť uskladnený a použitý nasledujúcu zimu.
Vodík je vysoko horľavý, čo môže byť nebezpečné, a to najmä pri jeho únikoch v uzavretom priestore. Výskumník Rongé hovorí, že riziko nehody pri používaní vodíkového plynu nie je väčšie, ako pri zemnom plyne (ľudia žijúci na severe od Bostonu by toto tvrdenie mohli len ťažko považovať za uspokojivé, nakoľko v minulom roku viacnásobné explózie zničili tucet domov). Ďalej dodáva: „typický dom potrebuje približne 4m3 kubické na uskladnenie, čo je veľkosť normálnej palivovej nádrže.“ Profesor Martens je nadšený z praktickej skúšky prototypu. „Chceli sme navrhnúť niečo udržateľné, cenovo dostupné a všade využiteľné. Pracujeme s lacnými surovými materiálmi a nepotrebujeme drahé kovy, ani iné finančne náročné komponenty.“ Ďalším faktorom sú nulové emisie.
Nikto zatiaľ nevie, koľko presne by stál kompletný systém panelov, skladovacej nádrže a vykurovacieho telesa poháňaného vodíkovým plynom. Nakoľko je teplo jednou z najväčších položiek v rozpočte, a to najmä v chladnom podnebí, môže byť táto alternatíva pre mnohých lákavá.
Aké úžasné by bolo, ak by sme si vedeli vyrobiť vlastné palivo priamo doma? Nespoliehať sa na ropu a zemný plyn. Žiadne kolísavé účty nasledujúce cenu fosílnych palív, ktorá neustále stúpa a zase klesá. Fixné náklady na systém vytvárajúce ekonomickú stabilitu môžu ľudí osloviť a podporiť ich predajnosť.
Zdroj: www.cleantechnica.com Fotky: www.cleantechnica.com