Parenisko je zmes hnoja, slamy, hydinovej podstielky, skrátka všetkého, čo sa počas rozkladu zahrieva. Takto môžete začať pestovať fazuľu, papriku, či inú zeleninu aj v chladnejšom období oveľa skôr, než začne tá pravá sezóna. Parenisko je tiež jedna z foriem „urban harvestingu“ (mestského pestovania potravín), ktoré okrem prínosu v podobe jedla prináša aj významné úspory energie napríklad pri ochladzovaní budov a interiéru, tienenia, recyklácie a šetrenia vody a samozrejme skrášľuje prostredie, v ktorom žijeme.
Autor projekto bol dávno fascinovaný myšlienkou pareniska. Vďaka knihe Hotbed, ktorá je plná nápadov, ako vytvoriť parenisko a pestovať v ňom plodiny čakal už len na spráývny letný čas, aby sa pustil do jeho budovania. Po tom, čo vytvoril polytunel slušnej veľkosti, prukryl ho konštrukciou z polobručí. Takto získal parenisko, v ktorom môže začať vysádzať plodiny už v januári. Ak by ste sa sami chceli pustiť do budovania vlastného pareniska, rozhodne si zaubstarajte nejakú knihu, z ktorej získate mnoho cenných praktických rád.
Základy pareniska
Princípom pareniska je rozklad organickej hmoty v uzavretom priestore pre získanie tepla a tiež kvôli predĺženiu vegetačného obdobia. V niektorých zemepisných šírkaj je bežné, že poslednýmráz sa objaví aj začiatkom júna. Vplyv má aj dĺžka dní, preto rastliny dostanú čas podrásť, kým nastane letný slnovrat a parenisko môže využiť maximum slnečného svetla.
Stavba pareniska
Odporúčaná veľkosť je cca 180×180 cm aby bol dostatočný priestor pre podhubie, ktoré je umiestnené v drevenom ráme. Optimálna veľkosť tiež zabraňuje tepelným stratám. Hlbka pareniska určuje, ako skoro môžete začať pestovať. Optimálna hĺbka je 60 až 75 cm konského hnoja, mokrej slamy v podstieľke, ktorá dostatočne zadržiava teplo mimo sezóny, kým nie je vonku dostatočne teplo.
Moje parenisko
Centrálna plocha je 5m široká a je vyrobená zo 45 cm širokých dosiek. Lôžko je smerované od severu k juhu, kde je aj vchod, aby parenisko získalo čo najviac slnečného svitu v začiatku sezóny, kedy je denného svetla nedostatok. Časť pareniska sa do leta „usadila asi 15 cm pod úroveň dosiek, tak som odstránil 15 cm pôdy a pridal ďalšie dve pareniská hlboké 60 cm. Obrázok nižšie ukazuje odstránenú pôdu.
Príprava pareniska.
Odstránená pôda v asi 6 sudoch znamenala asi dve tretiny aby ostala podstieľka zo slamy a hnoja. To je dobrá výživa pre korene rastlín. Zvyšok pôdy sa použije ako základ pre vysádzanie semien rastlín do substrátu.
Konštrukcia pareniska
Po tom, čo bola pôda odstránená, postavil som základ pareniska vo vrstvách. Striedal som vrstvy konského hnoja, slamy a podstieľky z hydiny. Vrstvy obsahovali aj drvenú mulč, ktorý vytvára dostatočný povrch pre tvorbu mikroorganizmov, ktoré zabezpečujú rovnomernú teplotu a zabraňujú prílišnému ohrevu, alebo vychladnutiu materiálu. Rozklad hmoty spomaľuje jej zhutnenie a zamedzenie prístupu kyslíka, čo znižuje mikrobiálnu aktivitu. Aby som ešte viac spomalil rozklad, pridal som vrstvu čistej slamy a uistil sa, že vrstvy sú dostatočne zhutnené. Budem tiež sledovať teplotu, aby som dosiahol čo najlepšie výsledky.
Budovanie pareniska vo vrstvách
Obrázok ukazuje prvú vrstvu, ktorá však bola suchá, preto som pridal vlahu a močovinu. Tiež morské riasy, koncentrát z kvapaliny kostihoja a moje dážďovky. Tieto prídavky zvýšili celkové množstvo živín a dodali hmote dusík. No príliš veľa dusík aby mohlo urýchliť rozklad v horných vrstvách, preto proces sledujem.
Nasledujúci obrázok ukazuje podhubie, ku ktorému bolo pridané debnenie široké 30 cm. Spodná lamela je po celej dĺžke, horná z nich je len v dĺžke pareniska. Zvýšil som celkový výšku pareniska o ďalších 15 cm, pretože každý rok asi o túto výšku sadne späť do základu.
Pridanie ďalšej vrstvy do pareniska
Obrázok ukazuje podhubie pred tým, než boli pridané ďalšie vrstvy. Dolný zobrazuje debnenie po všetkých stranách. Ak sa poriete pozorne na dolný obrázok, uvidíte tri úrovne debnenia. Kratšie pre hornú vrstvu, ktorá sa znižuje a dlhé dosky pre existujúce úrovne. Strany tak klesajú na pôvodnú úroveň. Čierny vlnitý bitumen je na to, aby sa mučenka (rastlina) absorbovala do mixu slamy a hnoja. Materiál klesne zhruba o polovicu na pôvodnú úroveň. Potom môže byť materiál rozptýlený.
Viac vrstiev v podhubí
Zmena je lepšie vidieť na nasledujúcom obrázku odfotenom z opačnej strany.
Tri úrovne pareniska
Doska naľavo od rastlín bola pridaná kvôli zvýšeniu úrovne pareniska a krátka k zvýšeniu celkovej výšky materiálu.
Posledná vrstva na mieste
Obrázok hore ukazuje poslednú vrstvu slamy a hnoja na mieste. Pôvodne som mal zámer vybudovať parenisko hlboké 60 cm, ale potom som pridal 10 cm pestovateľského substrátu. Hĺbka pareniska totiž určuje, ako dlho zostane materiál teplý. 60 cm znamená cca 3 mesiace tepla vonku.
Pridanie pôdy do pareniska
Obrázok hore ukazuje zhutnenú vrstvu mixu hnoja a slamy na ľavej strane a napravo vrtsvu preosiatej pôdy pochádzajúcej zo začiatku stavby. Hrubšia pôda je na spodku, jemnejšia na vrchu. Preosiata pôda je vhodnejšia na výsev semien. Obrázok nižšie ukazuje hotové parenisko.
Monitorovanie teploty pareniska
Čidlo teplomera sa nachádza 18 cm pod povrchom Mierna zima zarušila pestovanie šalátu, ktorého máme teraz mierny prebytok. Teplé a chránené prostredie zas umožnilo dopestovať rannú zeleninu. Ďalej bude nasledovať fazuľa, sladká paprika, špenát a rukola. V prvom týždni bola nameraná teplota 11°C, čo bolo asi o 6°C nad úrovnňo vonkajšej teploty. Od vtedy stúpla na 18°C. Výsadba začne, akonáhle začne teplota klesať.
Deano Martin prevádzkuje tento projekt na malej farme, ktorá je členom Asociácie permakultúry vo Veľkej Británii. Píše pravidelný blog o udržateľnosti na malých farmách, články a recenzie o permakultúre.
Zdroj: www.permaculture.co.uk preklad: <g>
